Toľko sa už popísalo o Benátkach, toľko narozprávalo.. A neviem prečo to tak je, ale tento kúsok sveta aj mne počaroval. Nie jedinečnosťou mesta na vode, nie jedlom, pamiatkami, niečím iným. Tým ako málo svetla je v tenkých uliciach, a aj tak sú slnkom zaliate. Tým aký pivničný zápach sála z prízemných okien, koľko schodov treba prejsť, akí hluční sú ľudia, ako tam cítiť soľ, no, znie to nevábne ale to ma fascinuje, to je mi na tom akosi pekné.